Hrdinovia?...Rodia sa už len v bájkach, alebo v hlavách psychopatov ktorí režírujú sci-fi. Ani deti už o nich nehovoria, nevedia. Rozprávky už vyšli z módy a pred spaním si deti radšej pozrú discovery chanal - v tych lepšich prípadoch. Poslední don qujhoti ostali za dverami svojich dómov pretože už neustáli ten ironický a potupný výsmech spoločnosti. Celé je to akosi postavené na hlavu. Veď bez hrdinov bez tradičných bojovníkov za práva, za naše práva, hrozí tejto spoločnosti úplný zánik. Myslím, že by sme sa mali čo najskôr vydať na cestu po hľadaní tých posledných, ktoré Slovensko tak veľmi potrebuje. Ak už nie je neskoro.
Jední sa stali zbabelcami a opustili túto krajinu. Teraz s hrdosťou spievajú inú hymnu, zavrhli dvojkríž. Druhí sú zbabelcami vo svojom vlastnom štáte. Čo sa to vlastne s nami deje?...Kde je to naše obdobie keď sme Zo srdca a so slzami na krajíčku hlasno a mocne spievali na kráľovej holi? Vtedy sme ešte chceli, verili, dúfali, milovali, ľúbili, tešili sa s maličkostí, mi skromní Slováčikovia.
Vstúpili sme do EU a hneď na to, sme dovolili, aby si s nami hocikto, robil hocičo? Ako rýchlo zabúdame na naše tradície a ako rýchlo sa vieme prispôsobiť ,,luxusu“ iných krajín. Pomaly ale isto, z nás a z našej kultúry neostane vôbec nič. Namiesto všetkých svätých oslavujeme heloween a namiesto tradičných Vianoc si zdobíme príbytky americkým osvetlením, ktoré sa skôr podobajú na bodrel alebo gýč. Namiesto úžitkových zvierat chováme mačky a psov. Nosíme si ich v kabelkách a vymýšľame im rôzne účesy a to všetko len preto, aby sme boli IN. Dokonca títo domáci miláčikovia dokonale nahradia dieťa, po spočítaní všetkých možných nákladov je vlastne lacnejšie starať sa o zlatunkého maličkého psíčka. A potom sa čudujeme, prečo sú starobince také preplnené, keď mi už vôbec nechceme vytvoriť novu generáciu, pribúdajú potraty a keď už sa aj rozhodneme pre rodinu, dávame jej dobrý príklad? Čo za generáciu tu vlastne budujeme? Generáciu bez tradícii?... Pribúdajú rozvody, ktoré doteraz pre našu krajinu boli nonsensom, veď slova, ktoré sa prisahali pred oltárom a pred Bohom sa mysleli vážne, tak vážne, ako aj láska. Tak aká láska je tu dnes? Človek sa čoraz viac zaujíma o seba v priateľoch vidí len výhody a preto sa ozajstne priateľstvo stráca.
